Som spoluvlastníkom pozemkov o rozlohe niekoľkých hektárov a?
No a nič, vlastne ako keby som nič nevlastnila pretože o „moju“ nehnuteľnosť sa starajú tí, ktorí vládnu spoločenstvu, svoje „panovanie“ si na spoločnej schôdzi odsúhlasili a samozrejme všetky výhody úžitky z našich nehnuteľnosti poberajú sami.
Prečo je to tak?
Pretože urbáre, ktoré vznikli ešte za Rakúsko-Uhorska nie sme schopní ani v dnešnej modernej dobe zrušiť čo nás predurčuje k tomu aby sme svojim spôsobom vystupovali pri vlastníctve vlastnej pôdy ako poddaný.
Zákon č. 24, ktorý vyšiel z dielne ministerstva v roku 2013 vôbec rozdeleniu pôdy nepomohol, práve naopak, práve ešte viac zrušil možnosť dostať sa k vlastnej pôde keďže je pôda, ktorú jednotlivci vlastnia je nedeliteľná.
Chceme sa priblížiť modernému západnému svetu, prosperovať a budovať vlastné hospodárstvo alebo poľnohospodárstvo? Ale veď takýmto spôsobom je to nemožné.
V západnom svete každý vlastník pôdy obhospodaruje svoju pôdou s najlepším úsilím čím buduje bohatstvo pre ďalšie generácie, ale bohužiaľ Slovač „poddaná“ sa nemôže vymaniť z okovov Rakúsko-Uhorských.
Naozaj chcem svoje pozemky nechať ladom alebo zničiť „pánom“?