Majestátne mesto na severovýchode Činy rozložené na rovinatej krajine preplnené ľuďmi. Naozaj obdivuhodné mesto, ktoré Vás pohltí svojou veľkosťou, rýchlosťou a nekonečnosťou.
Precestovať polovicu zemegule, pozrieť si z výšky Aljtaj s dĺžkou približne 2 000 km a dať si „kávičku“ v Pekingu je naozaj nezabudnuteľným zážitkom. My sme mali to šťastie a o smogu v Pekingu sme len počuli od našej skvelej sprievodkyne, keďže pred nami sa tento narušiteľ čistého vzduchu radšej ukryl, aby sme si mohli plnými dúškami užiť toto vznešené mesto. Keď som pred cestou do tejto ďalekej krajiny niekedy počula o jeho veľkosti, ani zďaleka sa moja fantázia nepriblížila skutočnej realite. Svojou impozantnosťou na mňa naozaj do hĺbky duše zapôsobilo.
Ak ste niekedy mali túžbu „stratiť sa v dave“ tu sa vám to určite podarí. Minimálne pri prehliadke Zakázaného mesta, ktoré každoročne navštívi viac ako 15 miliónov návštevníkov (pre porovnanie Parížsky Louvre navštívi ročne 9 miliónov turistov). Selfie len s pozadím historických pamiatok je na týchto miestach ozajstnou vzácnosťou.
V Chráme nebies, kde sa panovník modlil za dobrú úrodu, precítite harmóniu čínskeho umenia a kultúry, podobne ako v Letnom paláci, ktorý je symbolom starej Číny s dokonalou architektúrou. Historické pamiatky Číny vďaka svojej početnej návštevnosti vo mne nedokázali vzbudiť dokonalé city precítenia minulosti, no napriek tomu vo mne zanechali nádherný pocit poznania, naplnenia a radosti.
Nekonečný Čínsky múr, z prekladu presnejšie Veľký múr, ktorého dĺžka sa podľa posledným meraní vraj nedá celkom presne určiť, vďaka úmrtiam mnohých stavebných robotníkov, trestancov a vojakov pôsobí monštruózne. Veľký múr je vnímaný ako symbol Číny, ktorej dnešná štátna hymna „Pochod bojovníkov“ odkazuje na „nový Veľký múr z mäsa a krvi“ pre vytvorenie čínskeho vlastenectva v tvár nepriateľskej invázii.
Návšteva Pekingu, vďaka svojej úchvatnosti a rozmanitosti, vo mne zanechala pocit naplnenia túžby po spoznaní ďalšieho podmaňujúceho miesta na našej planéte.